|
|
|
Vydali sme komplexný Zborník vústupov projektu Čemerica III s podtitulom Zachráňme rusínsky jazyk na Slovenku. Online verziu si môžete prečítať |
|
|
|
|
|
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín účinná od 1. júla 2011 zrušila zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, tzv. tabuľový zákon, ktorý obsahoval zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín. |
|
|
|
|
|
Keď Štefan Suchý hovorí o literatúre a potrebe používania rusínskeho jazyka, prostredníctvom ktorého sa umelecky vyjadruje, pripomína ľudového kazateľa. Vo svojich názoroch má jasno a stretnúť ho je osobitý zážitok. Prednedávnom mu vyšla ďalšia básnická zbierka Tretie krídlo. |
|
|
|
|
|
Rozhovor so starostom Bajeroviec. Národnostné školstvo Rusínov živorí. V tomto roku ho tvoria už len tri základné školy, ale aj z tých jedna teraz v septembri zanikla – v Bajerovciach v Sabinovskom okrese. Aké okolnosti k tomu viedli, na to sme sa spýtali Michala Sekeráka, starostu obce, zriaďovateľa zaniknutej školy. |
|
|
|
|
|
Hovorí poslankyňa parlamentu s rusínskymi koreňmi. Svoje korene môžete zaprieť, ale sám seba nikdy neoklamete, tvrdí poslankyňa parlamentu s rusínskymi koreňmi Iveta Lišková v našom rozhovore o Rusínoch. Ako súčasť politiky národnostných menšín a ľudských práv si vie predstaviť aj problematiku rusínstva. |
|
|
|
|
|
Je spevák a primáš úspešnej folklórnej kapely Kandráčovci a zároveň dlhoročný redaktor rozhlasového národnostného vysielania, ktorému v posledných rokoch aj šéfoval. A práve z postu „tím lídra“ Národnostno-etnického vysielania RTVS v týchto dňoch odchádza. Je však hrdý, že rozhlasové vysielanie pre menšiny pod jeho vedením nevyhrocovalo etnické spory, ale ich, naopak, tlmilo. S rozhlasom sa napriek odchodu nelúči, spolupracovať s ním bude i naďalej. Ondrej Kandráč. |
|
|
|
|
Rusínčinu ako svoj materinský jazyk sa na Slovensku učí v štátnych školách už len 58 žiakov.
Počty týchto škôl aj detí za posledné roky alarmujúco klesajú – namiesto toho, aby rástli. Aj to je jeden z dôvodov, prečo hrozí Rusínom, tretej najväčšej menšine u nás, postupná asimilácia. K téme sme oslovili ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu prostredníctvom jeho hovorkyne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej. |
|
|
|
|
|
K Rusínom sa na Slovensku hlási 33-tisíc ľudí, ale, paradoxne, oveľa viac ľudí – až 55-tisíc – si v poslednom sčítaní obyvateľov uviedlo, že ich rodnou rečou je rusínsky jazyk. Napriek tomuto faktu Rusíni často kritizujú aj sami seba pre to, že medzi sebou veľmi často komunikujú namiesto materčiny v slovenčine, čím sa rusínsky jazyk vytráca z verejnosti. Prečo je to tak, sme sa pokúsili priblížiť v ankete. Rusínom z rôznych regiónov Slovenska sme položili otázku: Prečo Rusíni medzi sebou tak málo hovoria po rusínsky? |
|
|
|
|
|
Rusíni ponúkajú jeho návrh. Slovensko sa v EÚ radí medzi štáty s vyšším podielom národností v rámci svojho obyvateľstva. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by tu mal fungovať osobitný zákon, ktorý by riešil všetky podstatné otázky národnostných menšín. Takáto norma však zatiaľ našej krajine chýba. Okrúhly stôl Rusínov Slovenska, združujúci desiatky rusínskych organizácií, sa preto pustil do vypracovania legislatívneho návrhu, ktorý chce predložiť aj ostatným národnostným menšinám na posúdenie. O návrhu zákona, ktorý by mal riešiť financovanie a fungovanie národnostných menšín na Slovensku, sme sa bližšie porozprávali s predsedom Okrúhleho stola Rusínov Slovenska Andrejom Ligom. |
|
|
|
|
|
Na východe Slovenska nebolo miesto. Vyštudovaných učiteľov rusínskeho jazyka je na Slovensku len zopár, no ani tí nemajú uplatnenie. Štátne rusínske školstvo takmer neexistuje, rovnako jeho podpora zo strany štátu. A pritom na Slovensku žije 55-tisíc ľudí, ktorí si v sčítaní obyvateľov uviedli rusínčinu ako rodný jazyk. Jednou z vyštudovaných rusínskych učiteliek je aj Petra Semancová. Pred dvoma rokmi prišla z malej obce v okrese Medzilaborce do Bratislavy, lebo v školách na východe si nedokázala nájsť miesto. Prešli dva roky a dnes už Petra učí v Bratislave nielen deti, ale aj dospelých. Tých prvých na základnej škole slovenčinu spolu s inými predmetmi, tých druhých na večernej škole – rusínsky jazyk. |
|
|
|
|
|
Duše Karpát - Krátka história podkarpatských Rusínov je prvý dokumentárny film, ktorý sa bezprostredne zaoberá viac ako tisícročnou históriou tretej najpočetnejšej menšiny na Slovensku. Doteraz tu o nich nikto nič podobné nenakrútil, hoci majú jednu z najoriginálnejších kultúr v Európe vôbec. O jeho vzniku a natáčaní hovoríme s režisérom Igorom Sivákom. |
|
|
|
|
|
V októbri minulého roku sme začali robiť internetový prieskum vo forme ankety v súvislosti s bariérami v používaní rusínskeho jazyka, v rámci tretieho pokračovania ľudsko-právneho projektu Čemerica, cieľom ktorého je tento postupne zanikajúci jazyk podporiť. Rusínčina patrí medzi najmladšie spisovné jazyky nielen na Slovensku, ale aj v Európe, keďže bol kodifikovaný v roku 1995 v Bratislave. Spomínaný prieskum sme ukončili v septembri tohto roku. Do ankety sa zapojilo 1201 respondentov. Aj napriek tomu, že výsledok bol pozitívny, stále existujú Rusíni, ktorí už svoje deti v tomto jazyku nevychovávajú. Na to, či sú ich predsudky opodstatnené, odpovedá logopédka a odborníčka na reč Svetlana Kapalková. |
|
|
|
|
|
Adrián Eštok, je stredoškolským profesorom na bratislavskom gymnáziu. Občas vezme svojich študentov aj na druhý koniec republiky, aby im predstavil tradície Rusínov priamo v teréne. |
|
|
|
|
|
Vydala šesť kníh v slovenčine, jednu v českom preklade, a pritom má iba 29 rokov. Práve v týchto dňoch jej vyšiel najnovší román. Spisovateľka s rusínskymi koreňmi Andrea Rimová. |
|
|
|
|
|
V minuloročnom projekte Čemerica II sme sa v jednom zo zverejnených článkov dôsledne venovali mnohým významným Rusínom, ktorých si verejnosť často nespája s ich pôvodom. V treťom pokračovaní projektu sme sa rozhodli venovať priestor aj ďalším známym osobnostiam s rusínskymi koreňmi, ktorí sa výrazne presadili v konkurenčnom prostredí srdca filmového priemyslu v Hollywoode. S tým, že sa im to nakoniec podarilo, súvisí začiatok minulého storočia, poznamenaný odchodom mnohých Rusínov za prácou do Ameriky. Na našom území by sa im podobných šancí asi sotva naskytlo. A hoci sa mnohí z nich verejne ku koreňom nikdy neprihlásili, je viac než isté, že ich domáce prostredie ovplyvňovalo a formovalo. |
|
|
|
|
|
Tretieho decembra uplynú dva roky, odkedy prvýkrát zaznelo do "éteru" rusínske internetové rádio rusyn FM. Občasné vysielanie postupne prerástlo do ustálenej programovej štruktúry so stabilným pracovným tímom. Čo všetko má rádio za sebou a čo ho ešte čaká, sme sa spýtali jedného z jeho zakladateľov a terajšieho riaditeľa Petra Štefaňáka. |
|
|
|
|
|
Hoci sú Rusíni na Slovensku treťou najpočetnejšou menšinou a ich tisícročné dejiny sú neodmysliteľnou súčasťou kultúrnej a historickej jednoty strednej Európy, ich minulosť doteraz nikdy nebola predmetom samostatného filmu. Je pravda, že za posledné roky tu síce vznikli pozoruhodné umelecké dokumenty ako napríklad Osadné, Iné svety či Ladomírske morytáty a legendy, no v každom z vymenovaných filmov sa ich prítomnosť iba vyskytovala. |
|
|
|
|
|
Rusínske múzeum v Prešove je najmladšie štátne múzeum na Slovensku. Najmladšie však neznamená najmenej podstatné. Svedčia o tom slová jeho vedenia o kvalitných a zachovalých zbierkových predmetoch získaných od občanov aj inštitúcií. O nich, ale aj o inom sme sa porozprávali s riaditeľkou Múzea rusínskej kultúry Oľgou Glosíkovou. |
|
|
|
|
|
Keď sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 prihlásilo k rusínskej národnosti 33 000 Rusínov, vďaka čomu sa stali treťou najpočetnejšou menšinou na Slovensku, bolo to skutočne povzbudzujúce zistenie. Lenže nedávne skutočnosti, ktoré si nemôžeme nevšimnúť, naznačujú aj čosi iné. |
|
|
|
|
|
Deti z rusínskych rodín dlhé roky nemali na Slovensku možnosť učiť sa svoj rodný jazyk. Štandardné rusínske školstvo v praxi nefunguje. Pred rokom tu však vznikol občiansky projekt Večerné školy rusínskeho jazyka, ktorý s podporou Úradu vlády vstúpil už do druhej etapy. Iniciátorke projektu Ľube Kráľovej a občianskemu združeniu Kolysočka – Kolíska sa dodnes podarilo vytvoriť už 23 večerných škôl s 25 triedami. |
|
|
|
|
|
Z minuloročných siedmich stúpol počet večerných škôl na číslo 22. Vyučuje sa už v šestnástich mestách a obciach po celom Slovensku. Rusínčina vstáva z popola. Večerné školy rusínskeho jazyka vstúpili už do druhého ročníka. Na Slovensku ide pritom o výnimočný projekt. Dôvod? Tretia najväčšia národnostná menšina v tejto krajine, Rusíni, nemajú – okrem niekoľkých malotriedok – štandardné rusínske školstvo. Večerné školy ho v podstate suplujú. |
|
|
|
|
|
Hovorí sa, že reťaz je taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko. Medzi najslabšie ohnivká v spoločnosti patria aj národnostné menšiny. S menšinami sú vždy väčšie či menšie problémy, ale to, na akej úrovni na ne dokáže reagovať štát, vypovedá o jeho vyspelosti. |
|
|
|
|
|
Čemerica III nadväzuje na dve etapy spoznávania kultúry a dejín Rusínov. Projekt chce najmä povzbudiť samotných Rusínov, aby používali svoj materinský jazyk. |
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
