|
|
V Stredisku kultúry Bratislava – Nové mesto vystúpilo 16. decembra 2015 profesionálne umelecké teleso PUĽS so slávnostým programom
60. VÝROČIE PUĽS-u (Pozdrav jubilantom). Pre všetkých, ktorí si nemohli vychutnať bohatú rusínsku kultúru naživo, prinášame fotografie z vystúpenia. |
|
|
|
|
|
Patríte k národnostnej menšine? Stará sa štát dostatočne o vaše práva? Máte dostupné relácie vo svojej reči a môžu sa vaše deti vzdelávať v rodnom jazyku? Aj tieto otázky, a najmä odpovede, pomáhajú ozrejmiť legislatívny stav menšín na Slovensku. Zmapovať tento stav a diskutovať o ňom, s takýmto cieľom zorganizovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska konferenciu pod názvom Legislatívne zabezpečenie práv občanov SR hlásiacich sa k národnostným menšinám: hodnotenie súčasného stavu a návrhy na zmeny. |
|
|
|
|
|
Vzdať sa rodného jazyka by znamenalo opustiť samého seba. Rusínsky jazyk ako moja materčina je súčasťou kódu mojej osobnosti, tvrdí fotografka a poetka Daniela Kapráľová. |
|
|
|
|
|
Takmer pol storočia žije mimo Slovenska aj mimo rusínskeho prostredia. A predsa má takmer denne príležitosť hovoriť rodnou rusínskou rečou. Majiteľ pražskej Galérie MIRO, obchodník s umením a zakladateľ európskej ceny Trebbia za podporu kultúry a tvorivosti Miro Smolák tvrdí, že na rodný jazyk sa nedá zabudnúť. |
|
|
|
|
|
Je Polorusínka a hoci rusínčinu neovláda, má na ňu krásne spomienky spojené s prázdninanmi u starých rodičov. Ak by mal tento jazyk zaniknúť, bolo by mi to ľúto, hovorí športová moderátorka Lenka Čviriková-Hriadeľová. |
|
|
|
|
|
27. októbra 2015 sa v priestoroch Kongresového centra Vysokoškolského internátu Družba konala Konferencia s názvom Legislatívne zabezpečenie práv občanov SR hlásiacich sa k národnostným menšinám: hodnotenie súčasného stavu a návrhy na zmeny. |
|
|
|
|
|
Vyrástol v trojjazyčnom prostredí. Rusínskom, slovenskom a šarišskom. Írečitú rusínčinu má napočúvanú od starých rodičov, šarištinu od kamarátov v dedine a slovenčinu od rodičov aj učiteľov. Práve preto ju ovláda najlepšie a v divadle či vo filme vystupuje hlavne po slovensky. Ako profesionál chce robiť veci na sto percent. Herec Martin Mňahončák. |
|
|
|
|
|
16. decembra 2015 o 19:00 v kultúrnom stredisku Bratislava – Nové Mesto vystúpi profesionálne umelecké teleso PUĽS so slávnostým programom 60. VÝROČIE PUĽS-u (Pozdrav jubilantom). |
|
|
|
|
|
Akademický maliar, galerista, učiteľ a iniciátor množstva umeleckých projektov. Medzi nimi mnohých na udržiavanie rusínskej kultúry. Nemyslí si, že by bol rusínsky jazyk na ceste k zániku. Podľa neho ho však treba podporovať medzi deťmi a aj na školách vyučovaním rusínskych zvykov, piesní, kultúry. Výtvarník a manažér Andrej Smolák. |
|
|
|
|
|
Folklór a hudobné nástroje ho formovali už od detstva. Východniar telom i dušou, jeden z najväčších propagátorov rusínskej kultúry. Ondrej Kandráč. |
|
|
|
|
|
Pochádza z Medzilaboriec, bašty rusínskeho života na Slovensku. S rodičmi nikdy nehovorila inak, než rodnou rečou. A hoci v meste nebola rusínska škola, len slovenská, cez prestávku na chodbe deti džavotali iba po rusínsky. Dnes býva, pracuje a tvorí v Bratislave, no pri stretnutí s Rusínmi si nevie predstaviť, žeby rozprávala inak, než svojou rusínčinou. Spisovateľka Andrea Rimová. |
|
|
|
|
|
Z rusínskej dediny na východe Slovenska cez hranice na Ukrajinu. Tam zavial osud jeho rodičov, aby sa po rokoch vrátili naspäť. No dnes je už 30 rokov Košičan. Azda najviac je známy z aktivít proti povodniam, proti úradníckej mašinérii i proti odvodňovaniu Slovenska. V poslednom čase sa najsilnejšie zviditeľnil vďaka vodným prehrádzkam v takmer 500 obciach, alternatívnemu opatreniu proti veľkej vode. S expertmi komunikuje po celom svete. Priateľ vody, nepriateľ anachronizmov v myslení, držiteľ „vodnej“ Nobelovej ceny. Hydroekológ Michal Kravčík. |
|
|
|
|
|
Hlavným cieľom konferencie je diskusia odbornej verejnosti a zástupcov národnostných menšín SR o existujúcom stave legislatívy SR, ktorá zabezpečuje ochranu a výkon práv občanov SR hlásiacich sa k národnostným menšinám. Rovnako je cieľom konferencie priniesť návrhy na skvalitnenie tejto legislatívy. |
|
|
|
|
|
Materinský jazyk sa v našom prostredí chápe ako reč, ktorú sa človek naučí ako prvú. Vo svete to však neexistuje ako pevné pravidlo. Sú krajiny, kde sa pod rodným jazykom chápe reč, ktorú človek používa najviac, alebo reč, ktorú ovláda najlepšie. O rodnom jazyku – rusínčine – a o dilemách spojených s jeho budúcnosťou, ale i postupnou asimiláciou, sme sa porozprávali s jedným z najvýznamnejších Rusínov v odborných kruhoch na Slovensku. Prof. Juraj Šteňo. |
|
|
|
|
|
Dotazník je zameraný na skúmanie postojov Rusínov na Slovensku, zvlášť na severovýchode Slovenska, k strate svojej národnej identity ako starobylého európskeho národa a k svojej vlastnej asimilácii s väčšinovým národom. |
|
|
|
|
|
Čo je viac: rodný jazyk, alebo schopnosť vedieť sa dohovoriť? Majú rodičia uprednostniť svoju národnú hrdosť, alebo to, aby sa zvýšili životné šance ich detí? Otázky síce pripomínajú večnú dilemu o pôvode sliepky a vajca a mohli by vyzerať až zábavne, ak by nešlo o vážnu vec – existenciu a vymieranie jazykov malých národov. |
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
